Trvalý lesný priesek ako bariéra pre pôdne článkonožce.

Kontinuita biotopov môže byť narušená prítomnosťou prenosovej sústavy slúžiacej na prenos elektrickej energie. Ak táto sústava prechádza cez lesný biotop, znamená to odstránenie stromov a trvalé udržiavanie nízkej vegetácie – bylín, krovín a mladých stromov. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či bylinné plochy tvorené najmä smlzom kroviskovým predstavujú pre lesné pôdne článkonožce disperznú bariéru a či naopak tieto ţivočíchy nachádzajú refugium v porastoch krovín s veľkým podielom ostružín. Počas 14 týždňov aktívnych zemných pascí bolo zozbieraných a determinovaných 3331 článkonožcov zo skupín: Oniscidea, Diplopoda, Chilopoda, Araneae a Opiliones. Trendy v spoločenstve závislé na podmienkach lesa a prieseku boli skúmané univariačnými aj multivariačnými metódami a metódami pre hodnotenie biodiverzity. Prítomnosť prieseku významne zasiahla do zloženia spoločenstva. Les a priesek sa všeobecne druhovým zložením líšili, čo indikuje zníženú priechodnosť prieseku pre lesné druhy. Kroviny však celkovo zvyšovali podobnosť prieseku a lesa druhovým zložením článkonožcov, pričom u stonôžok sa kroviny úplne pripodobnili lesu a líšili sa od bylinných porastov. Plochy s dominantným smlzom boli obývané najnižším počtom jedincov a druhov. Toto platilo pre všetky skupiny okrem mnohonôžok, ktoré boli najmenej početné v lese. Preferované boli zväčša nízke až stredné pokryvnosti bylinných porastov. Kroviny boli naopak osídlené najvyšším počtom jedincov i druhov a nachádzali v nich útočisko lesné i nelesné druhy. Týmto porastom boli významne navýšené početnosti detritofágov (rovnakonôžky a mnohonôžky) na území, ale veľkou mierou z nich profitovali aj pavúkovce a v lese najpočetnejšie stonôžky. Mnoho druhov by sa bez prítomnosti krovín pravdepodobne na prieseku nevyskytovalo. Boli preferované stredné až vysoké hodnoty pokryvnosti touto vegetáciou. Trendy zistené v porastoch krovín sú podobné trendom z lesných okrajov a úlohu v nich môže zohrávať ekotónový efekt.